Enterálna výživa

V prípade, kedy bežná strava ani diétne opatrenia nepostačujú na pokrytie nutričných potrieb pacienta vzniká malnutrícia. V liečbe týchto stavov sa využíva enterálna výživa.
Enterálna výživa v domácom, alebo nemocničnom prostredí predstavuje vyváženú zmes základných živín, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Je fyziologickejšia v porovnaní s parenterálnou výživou, posilňuje a zlepšuje črevnú bariéru, podporuje imunologickú funkcie čreva IgA, GALT, pľúcne funkcie, redukuje zápal, je zriedkavejší vyskyt hyperglykémie a má nižšie riziko komplikácií v porovnaní s parenterálnou výživou.
K nevýhodám enterálnej výživy oproti klasickej strave patrí vyššia cena, v úvodných fázach nastavovania na EV - sledovanie tolerancie EV, komplikácie vyplývajúce z prístupov pre EV a samotného podávania tolerancie EV a v neposlednom rade nemožnosť dopredu odhadnúť vstrebateľnosť a využiteľnosť jednotlivých nutričných substrátov konkrétnym pacientom.

Indikáciu k začatiu enterálnej výživy je funkčný gastrointestinálny trakt (GIT) a riziko alebo rozvoj malnutrície.
Doplnková enterálna výživa (675 kcal/deň - limit L7) a plná enterálna výživa – nutné podávať len do PEG, NGS, chirurgickej gastrostómie, jejunostómie, PEJ, (2000 kcal/deň - limit L8) sa po vypísaní protokolu iniciánej enterálnej výživy predpisuje na 31 dní.
Absolútnou kontraindikáciou podávania enterálnej výživy je ileus, krvácanie do dutého systému GIT-u, náhla príhoda brušná, perforácie GIT-u či závažná alergická reakcia na zložky enterálnej výživy. Medzi relatívne kontraindikácie podávania enterálnej výživy môžeme zaradiť závažnú črevnú malabsorbciu, veľmi skoré štádium šoku, terminálne stavy (3).

Typy a prípravky enterálnej výživy

Súčasnú na Slovenskom trhu dostupnú enterálnu výživu môžeme rozdeliť podľa rôznych parametrov.

Podľa veľkosti molekúl enterálnej výživy:

  • polymérna, s vlákninou, bez vlákniny
  • oligomérna, prášková, tekutá
Sú bez lepku a bez laktózy. Bielkovina je zastúpená kazeínom, srvátkou, vaječnou bielkovinou. Cukry sú zastúpené maltodextrínom, škrobom, tuky sú rastlinné, rybie, tuky so stredným reťazcom (MCT) , tuky s dlhým reťazcom (LCT). Enterálna výživa môže obsahovať vlákninu. Sú prítomné minerály a stopové prvky, vitamíny, voda. Polymérne prípravky podávame zásadne do žalúdka.
Sú bez lepku a bez laktózy. Bielkovina je zastúpená hydrolyzátom- dipeptidy, tripeptidy. Cukry - maltodextríny , disacharidy. Tuky - rastilnný olej LCT/MCT, minerály a stopové prvky, vitamíny, voda. Prípravky oligomérnej výživy je možné podávať aj do žalúdka aj pod ligamentum Treitzi . Sú ľahko stráviteľne a kladú minimálne nároky na digesciu.

Podľa použitia a kalorickej hodnoty delíme enterálnu výživu na:

Orgánovo špecifickú

  • pre pečeňové ochorenia, ochorenia obličiek, ochorenia respiračného traktu, pre pacientov s IBD, geriatrických pacientov so sarkopéniou a ležiacich pacientov s beta-hydroxy-beta-methylbutyratom a vitamínom D
  • enterálna výživa s prídavkom glutamínu, arginínu
  • stresové prípravky , s vyšším obsahom bielkovín 10g/100 ml prípravku – ICU pacienti
  • izokalorickú výživu 1 kcal/ml
  • hyperkalorickú výživu 2 – 3 kcal/ml

Forma a spôsob podávania enterálnej výživy

Nutričný špecialista by mal na základe anamnézy, rozhovoru s pacientom, veku, ekonomickej aktivity, po zhodnotení klinického stavu a laboratórnych vyšetrení rozhodnúť o spôsobe a forme podávania EV.

Denné podávanie EV – najčastejšie formou popíjania.
Nočné podávanie EV – cez zavedenú nasojejunálnu, alebo nasogastrickú sondu, PEG, nutričnú jejuno či ileostómiu, chirurgickú gastrostómiu či feeding button.
EV može byť podávaná intermitentne , bolusovo alebo kontinuálne, v zavislosti od miesta vstupu EV do tráviaceho traktu a použita prístupovej a dávkovacej techniky (gravitačný set, enterálna pumpa, striekačka) . Absolútne nevhodné je podávanie EV bolusovou technikou do duodena a jejuna pre častý rozvoj dumping syndrómu.

V tabuľke uvádzame schému podávania EV kontinuálne a bolusovo – čas/objem.

Kontinuálne- gravitačný set, enterálna puma Bolusovo- striekačka
1.deň 500ml – 25ml/hod 1.deň 100 ml/3hod
2.deň 1000ml – 50ml/hod 2.deň 200 ml/3hod
3.deň 1500ml – 75ml/hod 3.deň 250ml/3 hod
4.deň 2000ml – 100ml/hod 4.deň 300ml/ 3hod
5.deň do max.rýchlosti 175ml/hod

Schéma podávania EV

Vstupy pre podávanie enterálnej výživy

Ak odhliadneme od EV formou sippingu, alebo vo forme krémov per os, vyžaduje podávanie ostatných typov EV v nemocničnom alebo domácom prostredí špeciálne vstupy. Múžeme ich rozdeliť na krátkodobé – vstup zavedený na niekoľko týždňov, zväčša menej ako 2 mesiace (nasojejunálna sonda, nasogastrická sonda) a dlhodobé vstupy (PEG, PEJ, chirurgická gastrostómia, feeding button, nutričná jejunostómia atd.).
Nevyhnutnou súčasťou podávania enterálnej výživy v domácom prostredí je aj starostlivosť o nutričný vstup a rešpektovanie zásad podávania tekutín a nutričných substrátov. PEG , PEJ a nasojejunálna sonda nie sú určené pre mletú, alebo mixovanú kuchynskú stravu.

Monitorovanie enterálnej výživy

Tak ako pri každej liečbe, aj pri podávaní enterálnej výživy v domácom či nemocničnom prostredí je nutný monitoring na zaistenie jej správneho využitia a predchádzaniu komplikácií.
Starostlivosť o vstupy pre podávanie enterálnej výživy.
Pravidelný monitoring stavu výživy.
Pravidelné kontroly laboratórnych parametrov.